Traumpfad Mníchov–Benátky

554 kilometrov. Okolo 28 dní. Jedny topánky od fontány na Marienplatzi až po lagúnu v Benátkach. Traumpfad München–Venedig nie je trek — sú to celé Alpy peši, z bavorského predhoria cez hlavný alpský hrebeň až k moru.

Prečo práve táto? Pretože ju nevymyslel marketing, ale jeden človek. Ludwig Graßler ju poskladal v roku 1974 a v roku 1977 vydal knihu, z ktorej dodnes žije celý žáner prechodov Álp. Žiadna oficiálna diaľková trasa to nie je — nikto vám nenatlačí jednotné značenie. Cesta sa plazí po miestnom značení DAV, AVS a CAI, štát po štáte, sekcia po sekcii. To je polovica kúzla: idete po Graßlerovej línii, nie po turistickom produkte.

Charakter? Šesť svetov za sebou. Z Mníchova vás najprv pustí mäkké Bavorské predhorie — kláštor Benediktbeuern, lúky, posledné rovné kilometre. Potom pritvrdne. Karwendel pri Scharnitzi postaví prvú skalu do cesty, prídu vápencové sedlá a zaistené miesta s oceľovým lanom. Cez zillertalské ľadovcové údolie pri Dominikushütte a cez Ötztal s Ventom stúpate k hlavnému hrebeňu. Timmelsjoch (okolo 2 500 m) je tá neviditeľná čiara, za ktorou sa už hovorí po taliansky. A potom Dolomity — Ridnauntal, veže, kary a južné steny, kde na vás čaká voliteľný Schiara-Klettersteig, ferrata, ktorú sa dá obísť, ak na drôtenky nemáte náladu.

22 000 metrov nahor. To je ako vyšliapať Everest od nuly dva a pol krát. Najvyšší bod štandardnej trasy sa drží okolo 2 900 m, kto chce špičku, pridá si voliteľný Piz Boé (3 152 m) v skupine Sella. Nie je to ferratová šnúra ani ľadovcová vysokohorská túra — je to vytrvalostná drina. Náročnosť T2 až T3, deň za dňom, batoh, počasie a nohy, ktoré si musia zvyknúť, že zajtra sa ide zas.

Spí sa v chatách a penziónoch — hore väčšinou v jednoduchých búdach spravovaných sekciami alpských spolkov, dole v údolných nocľahoch. Chaty na hrebeni sa v lete plnia, takže rezervácia cez Alpenverein nie je zdvorilosť, ale nutnosť: členstvo DAV/ÖAV/AVS vám dá nižšiu cenu aj prednosť na lôžku. Alpská časť končí v Bellune. Zvyšok je dojazd nížinou k Piave, cez Conegliano, kým vás posledná rovina nedotlačí na Markusplatz.

Pre koho? Pre otrlých vytrvalcov, ktorí nehľadajú jeden vrchol, ale celú hlavu Álp na jeden zátah. Nie pre začiatočníka a nie pre toho, kto si na mesiac nevie vybaviť voľno. Kedy ísť? Najistejšie okno je od polovice júla do polovice augusta — chaty otvorené, sedlá bez snehu. September je pokojnejší a prázdnejší, ale deň sa kráti a hore už vie zafúkať.

554 kilometrov, jeden smer, more na konci. Traumpfad nie je o tom dôjsť. Je o tom vydržať — a potom sedieť na Markusplatzi s odretými plecami a vedieť, že ste to celé prešli po svojich.