Prechod Lechtalských Álp

Päť dní. Päť chát. A sotva meter, keď máte v nohách pokoj.

Lechtalská Durchquerung nie je výlet, na ktorý si zoberiete jedno koleno a dobrú náladu. Je to prierez celým hrebeňom Lechtalských Álp — 60 km, ktorými nastúpate 5500 m, a to všetko vysoko, kde sa sedlá počítajú na desiatky a rovinka je vzácnejšia než signál. Klasický Lechtaler Höhenweg drží výšku medzi 2000 a 2500 m a je súčasťou Severoalpskej diaľkovej trasy 01 aj európskej E4. Vy z neho vezmete tú najšťavnatejšiu päťdňovú porciu: z Lech am Arlbergu až dolu do Höfenu nad Reutte.

Štart má fintu. Do prvého kopca vás vytiahne lanovka Rüfikopfbahn z Lechu — a skôr než si stihnete povedať, že toto je podvod, stojíte pod Stuttgarter Hütte (2310 m). Chatu sekcie Schwaben Nemeckého Alpenvereinu postavili v roku 1910, sedí kúsok pod Krabachjochom presne na hranici Tirolska a Vorarlberska. Okolo dokola samé dvojtisícovky nad 2600 m: Roggspitze (2747 m), Valluga (2809 m). Tu si zapamätajte, ako vyzerá pohodlie. Ďalších pár dní ho budete len spomínať.

Druhý deň vedie cez Seescharte (2599 m) a pod Großbergspitze (2657 m) na Württembergerhaus (2220 m). Terén tuhne. A tretí deň príde miesto, o ktorom budete rozprávať: Roßkarscharte (2450 m) je istená lanom. Nie ferrata s výbavou od hlavy po päty, ale úsek, kde ruky robia to, čo oči nechcú vidieť. Za ňou vás čaká Steinseehütte (2061 m) nad Zamsom — chata, ktorá nesie meno po ľadovcovo modrom jazere Steinsee kúsok pod ňou, asi pol hodiny chôdze. Skalný amfiteáter Parzinnspitze, Dremelspitze a Steinkarspitze dookola. Tu sa hrebeň Lechtalských Álp predvádza v plnej kráse: holá žula, kde koruna celého pohoria — Parseierspitze (3036 m), jediná trojtisícovka Lechtalských Álp — nie je nikdy ďaleko.

Štvrtý deň zostup a nástup na Muttekopfhütte (1934 m) pod majestátny Muttekopf (2774 m), horu, čo čnie nad Imstom ako rozoklaná koruna. Piaty deň posledný ťah cez Anhalter Hütte (2038 m) nad lúkami Obere Pötzigalp — a potom už len dolu do Höfenu. Koniec. Nohy vám poďakujú a zároveň vás preklajú.

Pre koho to je: pre skúsených horalov. Nie pre nadšencov po prvom treku. Táto trasa chce istú nohu, hlavu, čo sa nezatočí nad kolmou stenou, a kondíciu na denné etapy, ktoré vedia ukrojiť aj deväť hodín a cez 1500 m stúpania. Kto toto má, dostane jednu z najčistejších hrebeňoviek východných Álp — bez davov, bez lanoviek uprostred, len skala, sedlá a chaty ako oázy.

Kedy vyraziť: sezóna je krátka, zhruba koniec júna až polovica septembra, keď sú chaty otvorené a sneh zo sediel preč. Skôr či neskôr si na istených úsekoch koledujete o problém. Počasie na hrebeni vie obrátiť za hodinu — plánujte rezervný deň a sledujte predpoveď ako jastrab.

Ako rezervovať: chaty spravujú sekcie Alpenvereinu (Stuttgarter Hütte, Steinseehütte, Muttekopfhütte, Anhalter Hütte a ďalšie). Lôžka si zarezervujte vopred cez oficiálny rezervačný systém Alpenvereinu alebo priamo na chate — cez leto bývajú plné a spoliehať sa na voľno na dobrú noc je hazard. Členstvo v Alpenvereine sa navyše na toľkých chatách za sebou vyplatí: zľava na nocľahu aj na jedle.

Päť dní, päť chát, jeden hrebeň. A na konci v Höfene sa obzriete späť nahor na Rüfikopf, kde vás pred piatimi dňami vysadila lanovka — a nebudete veriť, že ste tú vzdialenosť prešli po svojich.