Predstavte si plošinu vo výške 2300 metrov, kam doba ľadová rozsypala cez tridsať jazier ako hrsť rozbitého zrkadla. Mach, lišajník, holá skala, voda — a nikde ani strom. Toto je Klafferkessel a je to len jeden deň zo Schladminger Tauern Höhenwegu.
Nízke Taury patria k najvodnatejším kútom Álp: cez tisíc prameňov, okolo tristo horských jazier a stovka vodopádov. Táto hrebeňovka vás nimi prevedie po svojich. 76 kilometrov, zhruba 7100 metrov nastúpaných, päť až sedem dní od Hochwurzenu po St. Nikolai im Sölktal. Nie je to prechádzka po náučnom chodníku. Je to náročný alpský trek, kde skoro každý deň nasypete a zase spustíte okolo tisíc výškových metrov.
Prečo práve túto? Pretože dostanete koncentrát vysokých Taur bez ľadovcovej mašinérie a bez davov z Vysokých Taur o kus ďalej. Terén sa strieda ako nálady počasia. Rozľahlé trávnaté hrebene. Sutinové sedlá, kde sa noha borí do drte. Serpentíny, čo sa zarezávajú do stien. A potom tie jazerá. Stále jazerá.
Trasa vás vedie cez sériu sediel s menami, čo znejú ako zaklínadlá: Kruckeckscharte, Trockenbrotscharte, Gollingscharte vo 2326 metroch. Najvyšší bod je Greifenberg (2618 m) — a nie je náhoda, že sa mu hovorí jedna z najlepších vyhliadok celých Nízkych Taur. Odtiaľto uvidíte rovno dole do Klafferkesselu, na to jazerné plató, ktoré je reliktom posledného zaľadnenia.
A ešte jeden vrchol vám bude po celý čas nazerať cez rameno. Hochgolling (2862 m), najvyššia hora Nízkych Taur, „kráľ Schladminger Tauern“. Jeho severná stena padá 1200 metrov dole. Höhenweg na vrchol nelezie — prechádza pod ním cez Gollingscharte — ale vy ho z Gollinghütte uvidíte týčiť sa v prírodnom amfiteátri ako trón.
Etapy a chaty sú chrbtovou kosťou celej veci. Prvý deň vytiahnete od Hochwurzenu k dvojici Giglachseen, kde prespíte v Ignaz-Mattis-Hütte (1986 m) nad dolným jazerom, prípadne v susednej Giglachseehütte. Druhý deň zostúpite serpentínami cez Kruckeckscharte ku Keinprechthütte (1872 m). Tretí deň vedie cez Gollingscharte dole ku Gollinghütte (1641 m), tej s výhľadom na kráľa. Štvrtý deň je korunovačný: hore na Greifenberg, cez Klafferkessel a strmým Lämmerkare dole k Preintalerhütte (1656 m). Kto pokračuje na sedemdňovú variantu, dôjde až do Sölktalu, s možnou zastávkou v Hans-Wödl-Hütte.
Pre koho to je? Pre toho, kto má istý krok, hlavu, čo sa nezatočí nad prázdnom, a nohy na tisíc metrov denne. Rakúska pečať kvality turistiky pri tejto trase nevisí pre parádu. Alpská skúsenosť sa zíde. Vhodné je to zhruba od pätnástich rokov. Kto hľadá pohodovú dovolenku s vlekom, nech zostane dole v Schladmingu. Kto chce hrebeň, dostane hrebeň.
Kedy vyraziť? V lete, keď sú horské chaty otvorené a snehové polia na sedlách aspoň trochu ustúpia — sneh sa v sutinových žľaboch drží dlho do sezóny. Ignaz-Mattis, Keinprecht, Golling aj Preintaler patria k chatám Alpenvereinu, takže rezerváciu riešite cez rezervačný systém Alpenvereinu (alpsonline). Lôžok je konečne, záujemcov veľa. Nechajte to na poslednú chvíľu a prespíte pri jazere na karimatke.
Päť chát, päť sediel, cez tridsať jazier a jeden kráľ, čo vám celú cestu dýcha na chrbát. Doba ľadová tu nechala mapu z vody a kameňa. Vaša je len ju prejsť.
Vyber dátum štartu — pri každej noci na trase hneď uvidíš počet voľných lôžok a rezervuješ priamo cez oficiálny systém Alpenvereinu.