Stubaier Höhenweg

Osem chát, sedem etáp, jeden okruh — a medzi štartom a cieľom sa takmer stále držíte nad dvetisíc metrami, kým vás Stubaital nepustí späť dolu do Neustiftu.

Stubaier Höhenweg nie je hrebeňovka pre každého. Je to vysokohorský traverz Stubaiských Álp, ktorý vám za 83 km namerá okolo 6 200 m stúpania. Preložené do nôh: každý deň vyleziete a zase zídete výškový rozdiel ako na poriadnu trojtisícovku — a na druhý deň odznova. Nezídete do dediny, nespíte v hoteli. Spíte na chatách Alpenvereinu, medzi kameňom a ľadovcami.

Terén tomu zodpovedá. Úzke chodníky, suť, balvanové polia, pár úsekov istených oceľovým lanom a rebríkmi. Žiadna klasická ferrata, ale istý krok a hlava, ktorá sa nezatočí nad zrázom, tu nie sú odporúčania — sú podmienka. Za odmenu máte panorámu, akú v Tirolsku len tak nenájdete: Zuckerhütl (3 507 m) ako najvyšší vrchol Stubaiských Álp, Wilder Freiger (3 418 m) a ostrý Habicht (3 277 m), ktorý vám nakúka cez rameno takmer celou cestu.

Okruh štartuje aj končí v Neustifte v Stubaitale a navlieka chaty ako korálky na šnúru. Deň 1: výstup z údolia na Starkenburger Hütte (2 237 m), ktorú v roku 1900 postavila starkenburská sekcia Nemeckého Alpenvereinu. Deň 2: prechod na Franz-Senn-Hütte (2 147 m) — chatu pomenovanú po kňazovi Franzovi Sennovi, jednom z priekopníkov alpskej turistiky, ktorý ju v roku 1885 rozbehol s dvanástimi senníkmi namiesto postelí. Dnes je to jedna z najznámejších základní vo východných Alpách.

Ďalej to ide v podobnom rytme. Neue Regensburger Hütte (2 286 m) z rokov 1930/31, s výhľadom na Ruderhofspitze a Habicht. Dresdner Hütte (2 308 m), postavená už roku 1887 drážďanskou sekciou, dnes na dohľad od stubaiského ľadovca. Piata etapa vás dovedie na Sulzenauhütte (2 191 m) okolo tyrkysovej Blaue Lacke — ľadovcového jazierka, ktoré vyzerá, akoby ho niekto natrel fixkou. Šiesta končí na Nürnberger Hütte (2 278 m) z roku 1886, cestou míňate Grünausee. Siedma vedie na maličkú, rustikálnu Bremer Hütte (2 413 m), ktorú v roku 1897 postavila brémska sekcia. A záver — ôsma etapa na Innsbrucker Hütte (2 369 m) pod mohutným Habichtom — patrí k najnáročnejším z celého okruhu: tri strmé výšvihy za sebou, než dôjdete k chate, o ktorú sa od roku 1949 starajú rodiny Eggerovcov a Hoferovcov.

Pre koho to je? Pre skúsených turistov, ktorí už majú v nohách viacdňové treky a nerobí im problém osem hodín v suti. Nie pre prvý hut-to-hut, nie pre deti, nie pre nikoho, komu spotí ruky exponovaný terén. Kto toto spĺňa, dostane jeden z najkrajších okruhov rakúskych Álp.

Kedy vyraziť? Sezóna beží od júla do septembra. Do polovice júna leží na sedlách a v žľaboch často sneh a istené úseky bývajú zaľadnené — skôr než chaty naplno otvoria, nemá zmysel sa ponáhľať.

Ako rezervovať? Chaty patria sekciám Alpenvereinu (ÖAV a DAV), takže sa rezervuje u každej chaty zvlášť — ideálne s polpenziou, aby ste neriešili jedlo. Členstvo v Alpenvereine vám znižuje cenu nocľahu a v prípade núdze aj poistenie. Zarezervujte vopred, obzvlášť v auguste; voľné lôžka na poslednú chvíľu tu nie sú samozrejmosťou.

Sedem etáp. Osem chát. A stále ten Zuckerhütl na obzore, ktorý vám pripomína, kde presne ste. Vysoko.