Berliner Höhenweg

Osem dní. Sedem chát. Jeden okruh, z ktorého nezostúpite pod dvetisíc metrov, kým vás Zillertal nepustí späť dolu do Mayrhofenu.

Berliner Höhenweg nie je prechádzka po hrebeni. Je to hrebeňovka, ktorá dala meno celej generácii horských chát — a poriadne si dôjde na vaše lýtka. Okolo sedemtisíc výškových metrov nastúpate a zase zbehnete za osem až deväť dní. To je, akoby ste vyšli približne šesťkrát na Gerlachovský štít z Popradského plesa, len s batohom, bez lanovky a s ľadovcom cez údolie.

Trasa nesie meno po berlínskej sekcii Nemecko-rakúskeho Alpenvereinu. Tá tu v 19. storočí stavala chaty ako o závod. V roku 1879 tak vznikla Berliner Hütte — prvá chata v celom Zillertale a dodnes jediná rakúska horská chata s pamiatkovou ochranou (denkmalgeschützt od roku 1997). Nečakajte zrub. Čaká vás secesný palác vo výške 2 042 metrov uprostred Zemmgrundu, s jedálňou, ktorá vyzerá skôr ako sála kúpeľného domu než horská chata. Na začiatku 20. storočia tu mali vlastnú elektráreň, pekáreň aj telegraf. Toto je vrchol celej trasy — a to nemyslíme nadmorskou výškou.

Najvyššie sa dostanete inde. Kľúčová etapa vedie z Furtschaglhausu (2 295 m) cez Schönbichler Horn — 3 134 metrov, najvyšší bod trasy. Posledné metre po žulových doskách istených lanom, a hore sa otvorí pohľad na ľadovcové kolosy: Hochfeiler, Großer Möseler, Schwarzenstein, Turnerkamp. Zillertalský hlavný hrebeň v celej paráde. Toto je zároveň fyzicky aj technicky najťažší úsek — potrebujete istý krok a hlavu, ktorá sa nezatočí nad exponovaným terénom.

Cestou spíte v chatách, ktoré samy o sebe rozprávajú príbeh. Gamshütte (1 921 m) na prvý deň, s výhľadom do celého údolia. Friesenberghaus (2 498 m) nad tyrkysovým jazerom Friesenbergsee — postavené v rokoch 1927 – 1931 sekciou Donauland, ktorá vznikla ako protest proti antisemitizmu v spolku a chatu premenila na symbol tolerancie. Ďalej Furtschaglhaus, legendárna Berliner Hütte, Greizer Hütte, Kasseler Hütte a napokon Karl-von-Edel-Hütte (Edelhütte, 2 238 m) nad Mayrhofenom, odkiaľ zídete späť do údolia.

Pre koho to je. Pre zdatných viacdňových trekárov, ktorí zvládnu šesť až deväť hodín chôdze denne deň čo deň, vedia prejsť firnové pole a nestuhnú nad isteným úsekom. Náročnosť: náročná. Nie je to trasa na prvý hut-to-hut trek v živote. Ale ak už nejaký kilometer v nohách máte, toto je jedna z najkrajších hrebeňoviek východných Álp.

Kedy vyraziť. Sezóna je krátka — zhruba od konca júna do konca septembra, podľa snehu. Najistejšie okno je júl a august, keď sú všetky chaty v prevádzke a firnové polia na výstupe na Schönbichler Horn sú schodné. V júni a septembri počítajte so zvyškovým snehom vo výškach.

Ako rezervovať. Chaty patria sekciám Alpenvereinu (DAV/ÖAV) a v hlavnej sezóne bývajú plné týždne vopred. Lôžka si rezervujte vopred, ideálne cez rezervačný systém Alpenverein alebo priamo na webe každej chaty. Členstvo v Alpenvereine sa oplatí hneď dvakrát: nižšia cena za nocľah a prednosť pri rezervácii. Štartuje sa aj končí v okolí Mayrhofenu a Finkenbergu, odkiaľ sa najľahšie dostanete lanovkami a údolnými autobusmi.

Deväť dní. Najstaršia chata Zillertalu. Ľadovce na dosah a hrebeň, ktorý si pamätá prvých horolezcov, čo sem pred sto päťdesiatimi rokmi prišli objavovať, kadiaľ sa vlastne dá ísť. Otázka neznie či, ale koľko lôžok zostane, keď sa rozhodnete.