Zillertal — chatový prechod

Päť dní. Päť chát. Jeden hrebeň Zillertalských Álp — a na konci vás čaká chata, ktorá ako jediná v celom Rakúsku figuruje v zozname chránených pamiatok.

Toto nie je nedeľná prechádzka k jazierku. Zillertalský chatový prechod meria 83 km a vytiahne vás 6 600 m nahor — to je, akoby ste šesťkrát vyšli na Gerlachovský štít, len s batohom na chrbte a bez lanovky, ktorá by vás zviezla dolu. Prepočítané na lýtka: päť dní cez tisíctristo metrov stúpania každý deň, cez kamenné polia, sedlá a vysokohorský terén, kde istá noha nie je bonus, ale vstupenka. Štartujete vo Finkenbergu, končíte dole v Mayrhofene — medzitým sa pohybujete v srdci Vysokohorského prírodného parku Zillertalské Alpy, pod hrebeňmi, ktoré kulminujú Hochfeilerom (3 510 m) na rakúsko-talianskej hranici.

Prečo práve tadiaľto? Pretože každá z piatich chát na trase má svoj príbeh, a dohromady čítajú dejiny alpského horolezectva ako otvorenú knihu.

Prvý deň je rozohrievací — z Finkenbergu vystúpate k Alpenrose-Hütte a prvýkrát sa vám pod nohami otvorí Zillertal. Druhý deň príde Gamshütte (1 921 m). Postavili ju v roku 1928 a dnes ju drží mníchovská sekcia Otterfing; z terasy dohliadnete na Ahornspitze, mohutný Großer Löffler a jazyk ľadovca Floitenkees. Tretí deň vás čaká Karl-von-Edel-Hütte (2 238 m), skrátene Edelhütte, prilepená pod Ahornspitze. Otvorili ju v roku 1889 a pomenovali po zakladateľovi würzburskej sekcie. Dvakrát ju ale zmietla lavína — v zime 1950/51 a znova v roku 1975 — a zakaždým ju horali postavili z trosiek odznova. Štvrtý deň zostupujete a stúpate ku Kasseler Hütte na konci divokého Stilluppgrundu; kasselská sekcia ju otvorila v roku 1927 potom, čo po prvej svetovej vojne prišla o svoju pôvodnú chatu v Južnom Tirolsku.

A potom príde piaty deň. Koruna celého prechodu: Berliner Hütte (2 042 m).

Táto chata nie je len nocľah. Je to múzeum, v ktorom sa ešte spí. Otvorili ju v roku 1879 ako vôbec prvú horskú chatu v Zillertale a berlínska sekcia z nej urobila palác — jedálenskú sálu v cisárskom štýle z rokov 1910/11, vlastnú poštu, telefón zavedený už v roku 1898 aj malú vodnú elektráreň z roku 1911. V roku 1997 sa stala jedinou pamiatkovo chránenou horskou chatou v Rakúsku. Stojí v hornom Zemmgrunde, obklopená trojtisícovkami a ľadovcami Schwarzenstein, Hornkees a Waxeggkees — kúsok nad ňou sa leskne jazero Schwarzensee.

Pre koho to je? Pre skúsených. Trasa vedie výhradne vysokohorským terénom, chce absolútne istú nohu, dobrú kondíciu a hlavu, ktorá sa nezľakne expozície. Začiatočník tu nemá čo hľadať — a kto má výškový strach, nech si vyberie inam.

Kedy vyraziť? Okno je úzke: od polovice júla do polovice septembra. Skôr ležia na sedlách snehové polia, ktoré prechod urobia nebezpečným alebo neschodným. Ideál je vrcholné leto.

Ako na chaty? Všetkých päť sú obhospodarované chaty Alpenvereinu (Alpenverein) — nocľahy si rezervujte vopred, ideálne online cez rezervačný systém danej chaty. Členstvo v Alpenvereine sa oplatí: zľava na lôžku a horské poistenie zaplatia kartu rýchlejšie, než čakáte.

Zillertalský chatový prechod je skrátená, tvrdá esencia toho, čomu sa vo veľkom hovorí Berliner Höhenweg. Päť dní si siahnete na dno, večer si sadnete pod ľadovec a poslednú noc budete spať v pamiatke. Málokterý trek dokáže postaviť vaše lýtka a rakúske dejiny na ten istý hrebeň. Tento áno.