Karnský hrebeňový trek

Sto rokov starý ostnatý drôt. Zákopy vytesané do skaly. Kaverny, z ktorých tiahne chlad aj v júli. A vy idete presne po tej čiare, kde sa dva roky mlela rakúsko-uhorská a talianska armáda o pár metrov kamenia.

Vitajte na Karnische Höhenweg. Trasa číslo 403, prezývaná Friedensweg — Cesta mieru. 156 km po hlavnom hrebeni Karnských Álp, presne po rakúsko-talianskej hranici, od Sillianu vo Východnom Tirolsku až dole do údolia pri Arnbachu. Toto nie je náhodný chodník. Je to bývalý horský front z rokov 1915 až 1917, ktorý po vojne nikto nechcel — a od 70. rokov z neho horali urobili najsilnejšiu diaľkovú hrebeňovku Álp, čo si pamätá, prečo sa do hôr nechodí strieľať.

Čísla, aby ste vedeli, do čoho idete. 156 km, 8 500 m nastúpaných, 8 až 11 dní. Náročnosť hard, a myslí to vážne: exponované hrebene, sutinové sedlá, krátke lanom istené pasáže, miesta, kde sa nesmiete báť hĺbky ani vlastného kroku. Istota nohy a pevná hlava nie sú odporúčanie — sú vstupenka. Kto sa na klzkej suti trasie, nech začne inde.

Terén číta vojnu. Západná časť za Sillianom je tá divokejšia — skala, sneh do polovice leta, hrebeň ako ostrie. Čím ďalej na východ za Plöckenpass a Nassfeld, tým mäkšie kopce a rozkvitnuté pastviny. Ale to najsilnejšie je stále pod nohami: zákopy, drôtené zátarasy a vytesané pozície, ktoré tu ležia viac než sto rokov, akoby front odišiel len vlani.

Etapy a chaty — reálne mená, žiadne výmysly. Štartuje sa na Sillianer Hütte (2 447 m), prvá noc rovno vysoko. Druhý deň Obstansersee-Hütte nad rovnomenným jazerom. Tretia zastávka je klenot: Filmoor-Standschützen-Hütte vo 2 350 m, jedna z najvyššie položených chát na trase, postavená roku 1977 a pomenovaná po standschützoch — domobrane, ktorá tu na hrebeni bojovala. Ďalej Porze-Hütte, potom Hochweißstein-Haus. Šiesta noc patrí najslávnejšej búde celej trasy — Wolayersee-Hütte (1 960 m) leží pri ľadovcovom jazere Wolayersee, priamo v kotli, kde sa za vojny bojovalo; okolo dodnes hrdzavejú pozície a stojí vojnový pamätník. Kto má kožu ako mrož, môže sa v jazere aj vykúpať. Siedma etapa vedie na Zollnersee-Hütte a odtiaľ sa už hrebeň pomaly skláňa k civilizácii.

A výhľady? Nad tým všetkým trónuje Monte Coglians, taliansky Hohe Warte, 2 780 m — najvyšší vrchol Karnských Álp. Na jednom z hraničných sediel visí Zvon mieru (Friedensglocke), ktorý znie cez obe strany hranice, cez obe reči. Jasný zmysel celej cesty v jednom tóne.

Pre koho to je. Pre skúsených hrebenárov, čo zvládnu viacdňový hut-to-hut trek so všetkým všudy: nosiť si veci, spať na chate, ísť aj za nepriazne. Nie je to rodinná prechádzka a nie je to ferrata pre adrenalín — je to poctivá vysokohorská túra s dejinami pod podrážkou.

Kedy ísť. Okno je úzke: od polovice júla do konca septembra, podľa snehu. Skôr leží na sedlách firn, neskôr hrozí prvá nádielka. Mimo toto okno sú chaty zatvorené a hrebeň nemilosrdný.

Ako rezervovať. Chaty patria pod Alpenverein a v hlavnej sezóne sa plnia. Rezervujte vopred — prevádzkovatelia prosia minimálne týždeň dopredu, niektoré búdy majú aj online rezerváciu, inde stačí telefón. Členstvo v Alpenvereine vám zráža cenu nocľahu a v núdzi otvára dvere. Naplánujte etapy podľa svojej kondície, nie podľa rekordu — hrebeň si počká.

156 km po línii, kde kedysi rozhodovalo pár metrov kamenia o životoch. Dnes tadiaľto idete vy, s batohom a zvonom mieru v chrbte. Pôjdete?