Karnský hraničný chodník

Sto päťdesiatpäť kilometrov po hrane dvoch štátov. A celý ten čas vám pod topánkami leží vojna stará vyše sto rokov.

Karnischer Höhenweg — číslo 403, s prezývkou Friedensweg, Cesta mieru — vedie po hlavnom hrebeni Karnských Álp presne po rakúsko-talianskej hranici. Od Sillianu vo Východnom Tirolsku až po Thörl-Maglern pri Arnoldsteine v Korutánsku. Osem až jedenásť dní, okolo 8500 metrov nastúpaných. To nie je víkendová vychádzka. To je hrebeňovka pre nohy aj pre hlavu.

Prečo práve tadiaľto? Pretože žiadna iná alpská diaľková trasa vás takto doslova nepostaví na front. Od roku 1915 tu prechádzala horská línia medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom. Obe strany do skaly vysekali zákopy, kaverny, delostrelecké postavenia a chodníky na zásobovanie. A ono to tam stále je — ostnatý drôt, zákopy aj tunely, po sto rokoch. V 70. rokoch spolok Dolomitenfreunde staré vojenské cesty prepojil a spravil z frontu cestu mieru. Na Plöckenpasse na to nadväzuje múzeum horskej vojny 1915 – 1917 pod holým nebom — stojíte presne tam, kde sa to odohralo.

Terén? Tvrdý, ale férový. Miestami vás istia oceľové laná a rebríky, inde idete jednoducho po kamennej hrane s výhľadom na obe krajiny naraz. Špeciálnu ferratovú výbavu nepotrebujete. Hlavu na výšky áno — a nohy, ktoré za dobu túry unesú vyše tridsať vrcholov, pokiaľ si to neskrátite.

Prvá veľká štácia je Sillianer Hütte vo výške 2447 metrov, s panorámou na Sextenské Dolomity. Odtiaľto po hrebeni k Obstansersee-Hütte pri horskom jazere. Potom Filmoor-Standschützenhütte vo výške 2350 metrov — malá surová chata, ktorú od roku 1976 stavali vojaci rakúskeho Bundesheeru a pomenovali ju po tirolských Standschützoch, čo tu v roku 1915 držali front okolo Filmooru a Kinigatu. Ďalej Porzehütte, Hochweißsteinhaus, a potom jeden z najsilnejších obrazov celej trasy: Wolayersee. Tmavomodré jazero zovreté kolmými stenami, s Wolayersee-Hütte na brehu. Nad ním sa týči Monte Coglians, nemecky Hohe Warte — najvyšší vrchol Karnských Álp, na ktorého svahu visí Zvon mieru.

Pre koho to je? Pre zdatného viacdňového trekára, ktorý už nejakú hut-to-hut túru má za sebou a nebojí sa exponovaných miest. Nie pre nováčika. A nie na jar — trasa sa chodí v lete, zhruba od polovice júla do konca septembra. Skôr či neskôr vás na hrebeni chytí sneh.

Nechcete celých jedenásť dní? Trasa sa dá vziať na dve polovice. Západná časť končí pri Plöckenpasse, východná pokračuje cez Zollnersee-Hütte a Nassfeld ďalej ku Korutánsku. Vystúpiť a nastúpiť sa dá na niekoľkých sedlách, takže si trek nakrojíte podľa toho, koľko dní a koľko sily máte.

Rezervácia: chaty na Karnischer Höhenweg patria pod Alpenverein a v sezóne sa plnia. Lôžko si zarezervujte aspoň týždeň vopred, ideálne cez rezervačný systém konkrétnej chaty alebo telefonicky. Členstvo v Alpenvereine vám navyše zníži cenu nocľahu a zaistí horské poistenie — na viacdňový trek sa oplatí.

Jedna hrebeňovka. Dva štáty. Front, z ktorého je dnes cesta mieru. Prejdete ju po svojich — a presne o tom to celé je.