Mníchov–Benátky

Tridsať dní pešo. Z Mariánskeho námestia uprostred Mníchova až na dlažbu námestia svätého Marka v Benátkach. Medzitým 554 km, cez 20 000 metrov stúpania a celý oblúk Álp — od bavorských lúk cez zaľadnené hrebene až po lagúnu, do ktorej nakoniec dorazíte loďou.

Toto nie je len značka na mape. Traumpfad — „vysnívaný chodník" — vymyslel horolezec Ludwig Graßler a v roku 1977 ho opísal v knihe Zu Fuß über die Alpen (Pešo cez Alpy). Odvtedy po ňom každé leto vyráža zástup ľudí s jediným cieľom: prejsť Alpy vlastnými nohami, od začiatku až do konca. Žiadna lanovka, žiadna skratka. Len vy, batoh a hrebeň, ktorý sa tiahne cez tri krajiny.

Prvých pár dní vás Bavorsko klame. Lúky, lesy, Predalpy pod stenou Benediktenwand — noc v Tutzinger Hütte a človek má pocit, že to bude idylka. Potom príde Karwendel a idylka končí. Cez Karwendelhaus a Hallerangerhaus, ukryté v srdci rovnomenného prírodného parku, mieri chodník k Birkkarspitze (2 947 m), najvyššiemu vrcholu pohoria. Zostup istený lanami a sutinové polia sú prvá skutočná skúška — tu sa pozná, kto si trek prečítal len v katalógu.

Ďalej na juh sa dvíha to hlavné: Alpský hlavný hrebeň. Cez Glungezer-Hütte vo výške 2 610 m a Lizumer Hütte v Tuxerských Alpách stúpate medzi zaľadnené štíty. Z Olpererhütte (2 389 m) sa pod vami otvorí tyrkysová hladina priehrady Schlegeisspeicher — jeden z tých pohľadov, kvôli ktorým sa sem chodí. Cez sedlo Pfitscherjoch potom prekročíte hranicu do Talianska a Alpy vás odovzdajú Dolomitom.

A Dolomity sú koncert. Skupina Puez, masív Sella, severná stena Marmolady, západná stena Civetty — vápencové katedrály, ktoré za jasného večera horia do ružova. Alpská časť končí v Bellune. Posledné dni vedú údolím rieky Piave cez bellunské podhorie do nížiny — menej dramatické, o to sladšie, pretože cieľ je už na dohľad. Finále? Loď cez benátsku lagúnu z polostrova Cavallino a námestie svätého Marka pod nohami. Z hôr rovno do renesancie.

Charakter terénu: väčšinu času sa pohybujete medzi hornou hranicou lesa (okolo 1 800 m) a hranicou snehu (2 800 m). Denne nastúpate a zase zostúpite okolo tisíc metrov. Občas fixné laná, pár exponovaných miest. Náročnosť sa drží medzi stupňami T2 a T3 — náročná horská turistika, nie technické lezenie. Napriek tomu: istý krok, hlava bez závratov a alpská skúsenosť nie sú odporúčanie, ale podmienka.

Pre koho to je? Pre skúsených na viacdňové treky, čo unesú tridsať dní v kuse a nebúria sa nad rezerváciou chaty mesiace vopred. Kto nikdy nespal na horskej chate, nech začne niečím kratším. Kto už má za sebou pár túr hut-to-hut, nájde tu vrchol svojej zbierky.

Kedy ísť? Klasické okno je júl až september, keď sú chaty otvorené a vysoké sedlá bez snehu. Koniec júna býva ešte zradný, október už zatvára.

Ako rezervovať: väčšina chát patrí nemeckému alebo rakúskemu Alpenvereinu (DAV/OeAV) a rezervuje sa online priamo u chaty. Členstvo v Alpenvereine znamená zľavu na nocľahu a prednosť pri rozdeľovaní lôžok. Rezervujte skoro — v hlavnej sezóne sú populárne chaty plné týždne vopred.

Traumpfad sa nedá odbaviť za víkend. A presne o to ide. Tridsať dní, jeden hrebeň, na konci lagúna, ktorá vám pripomenie, že ste práve prešli celé Alpy. Pešo.