Tre Cime okruh

Postavte sa za úsvitu na terasu Rifugia Locatelli a máte to priamo pred nosom. Tri skalné veže. Severné steny padajúce takmer kilometer do prázdna. A prvé slnko, ktoré ich zapáli zhora ako sviečky. Tre Cime di Lavaredo — Drei Zinnen, doslova „tri cimburie". Najfotografovanejšia skala Dolomit. Lenže vy pri nej tentoraz nespíte jednu noc a nefotíte z jedného uhla. Vy ju obídete celú dookola.

Okruh okolo Tre Cime je viacdňový trek, ktorý začína aj končí vo Val Fiscalina (nemecky Fischleintal) v Sextenských Dolomitoch. Štyri dni, zhruba 45 km a nazbieraných okolo 3800 m stúpania. To nie je nedeľná prechádzka k lanovke — je to náročná trasa (náročnosť „hard"), kde vás každý deň vytiahne cez ďalšie sedlo a lýtka si to odpykajú. Ale bez lezenia. Žiadnu ferratu tento okruh nevyžaduje, hoci jednu si môžete pribaliť dobrovoľne.

Charakter terénu je čistá dolomitová klasika: široké štrkové údolia, kosodrevina, horské plesá a nad tým kolmé veže, čo vyzerajú, akoby ich niekto vystrihol nožnicami. Deň prvého výstupu vedie údolím Val Sasso Vecchio popri jazierkach Laghi dei Piani nahor k Rifugiu Locatelli (2405 m) — chate, ktorá stojí priamo oproti severným stenám. Postavili ju už roku 1882, po prvej vojne ju roku 1923 prestavali a nesie meno po talianskom letcovi Antoniovi Locatellim. Odtiaľto pozeráte na tri vrcholy ako z lóže: Cima Grande (2999 m) uprostred, Cima Ovest (2973 m) a Cima Piccola (2857 m).

Druhý deň je hrebeňová pointa celej trasy — slávna slučka okolo samotných Tre Cime cez sedlo Forcella Lavaredo, popri Rifugiu Lavaredo a Rifugiu Auronzo. Práve tadiaľto vedie najnavštevovanejší okruh Dolomit, a je prečo. Tieto severné steny nie sú len pekné na fotku. Sú to legendy svetového lezenia: severnú stenu Cima Grande zdolal prvýkrát v roku 1933 Emilio Comici — tri dni a dve noci v kolmej skale. Z okruhu si môžete odskočiť na vyhliadku na skupinu Cadini di Misurina, ten druhý najikonickejší dolomitový záber.

A potom je tu vojna. Frontová línia medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom viedla za prvej svetovej vojny presne tadiaľto, medzi vežami. Z „bielej vojny" rokov 1915 – 1917 tu zostali zákopy, kaverny a tunely — najviac na blízkom Monte Paterno, ktorým sa dnes prechádza zaistenou cestou. Ak prenocujete vyššie, v Büllelejochhütte (2528 m), spíte v najvyššie položenej chate celých Sextenských Dolomit. Posledný deň vás Val Fiscalina Alta pustí späť do údolia okolo Rifugia Zsigmondy-Comici — kilometer klesania a veže sa za chrbtom pomaly zatvárajú.

Pre koho to je? Pre zdatného turistu, ktorý zvládne štyri dni za sebou a nazbierané metre, ale nechce visieť na oceli. Kto chce jednu z najslávnejších skalných kulís Európy spoznať zo všetkých strán, nie len z parkoviska. Kedy vyraziť? Chaty otvárajú koncom júna a zatvárajú v polovici až koncom septembra — mimo sezónu tu leží sneh a prenocovať sa nedá. Najlepšie svetlo na severné steny máte skoro ráno a k večeru, čo je presne dôvod, prečo sa pri nich spí.

Ako to celé rozbehnúť: každú chatu si rezervujete zvlášť a pokojne mesiace dopredu — Rifugio Locatelli aj ostatné sa v hlavnej sezóne plnia rýchlo. Rezervácie riešte priamo cez chaty, prípadne cez systém Alpenvereinu; Členstvo v Alpenvereine navyše zvyčajne znamená zľavu na noclehu. Tre Cime nie sú skala, ktorú obídete za popoludnie a odškrtnete. Sú to štyri východy slnka nad tromi vežami. A zakaždým ich nasvieti inak.