Hochschwab okruh

Náhorná plošina, kde prší nahor.

Znie to ako nezmysel, ale Hochschwab je presne tento trik. Vápenec nasaje každú kvapku, voda zmizne pod nohami do jaskýň dlhých desiatky kilometrov a vynorí sa až o pár sto metrov nižšie ako prameň. Jeden z tých prameňov tečie potrubím rovno do viedenských kohútikov. Vy zatiaľ idete po streche celého systému — päť dní, 55 km, 4500 m nahor — a riešite prozaickejšiu vec: kde doplniť fľašu, pretože na krasovej plošine vám pod nohami netečie vôbec nič.

Toto je Hochschwab intensiv. Okruh, ktorý štartuje aj končí v St. Ilgen (nástup od Alpengasthofu Bodenbauer, 881 m) a medzitým vás prevedie cez to najlepšie, čo štajerský masív má. Nie prechádzka. Poctivá hrebeňovka a plošinovka v jednom.

Charakter terénu? Kontrast. Doobeda šplháte roklinami a karovými kotlinami medzi skalnými stenami, popoludní idete po mesačnej krajine holého vápenca, kde kamenie zvoní pod topánkou. A potom sa to zlomí do pastvín Sonnschienalm, kde sú zrazu kravské zvonce a tráva mäkká ako koberec. Wettersteinský vápenec je skrasovatený skrz-naskrz — pod vami sa tiahne jaskynný systém Frauenmauer-Langstein s vyše 45 km chodieb. Hore sucho, dole rieka. Kras vie byť lakomý na vodu a štedrý na výhľady.

A výhľady sú tu z prvej ruky. Vrchol Hochschwab (2277 m) je najvyšší bod celého pohoria a za jasného dňa sa z neho rozhliadnete do všetkých smerov hlboko do štajerského kraja. Cestou nahor máte slušnú šancu stretnúť kamzíka — Hochschwab drží jeden z najväčších kamzičích revírov v Európe. K tomu kozorožce, svište, hlucháne. Zveri je tu toľko, že fotoaparát pripravte skôr, než vyjdete nad hranicu lesa.

Chaty sú príbeh sami o sebe. Prvú noc padnete na Voisthalerhütte (1654 m) — chatu Alpenvereinu, ktorá tu stojí od roku 1898 a nedávno prešla novostavbou (hrubá stavba 2020, dokončenie 2021). Druhý deň vedie cez vrchol okolo Schiestlhausu (2153 m), a to nie je hocijaká búda: je to najvyššie položená chata pohoria a zároveň prvý vysokohorský pasívny dom na svete, otvorený v roku 2005. Energeticky sebestačná krabica na streche Štajerska. Druhú noc spíte na Sonnschienhütte (1523 m) uprostred pastvín. Tri chaty, tri úplne odlišné svety.

Pre koho to je? Pre turistu s kondíciou a istou nohou. Ferrata na trase nie je, ale exponované krasové úseky a dlhé etapy si pýtajú zdravé kolená a rozum. Kto zvládne 15km deň s prevýšením a batohom, si to bude užívať. Kto chodí dvakrát do roka na kopec s lanovkou, nech začne inde.

Kedy vyraziť? Sezóna chát beží zhruba od júna do konca septembra, okraje podľa počasia a snehu. Vyrazte na vrchol skoro ráno — nielen kvôli pokoju, ale hlavne kvôli búrkam, ktoré sa nad plošinou radi zbalia po poludní. Na holom krase nemáte kam utiecť.

Ako rezervovať? Cez Alpenverein. Chaty spravujú alpské kluby (ÖAV, ÖTK) a v hlavnej sezóne sa lôžka rezervujú online vopred — členstvo v horskom spolku vám navyše zníži cenu za nocľah a niekedy rozhodne, či vôbec dostanete miesto. Rezervujte skôr, uvarené guláše na plošine nepribúdajú.

Bonus kúsok vedľa: pod južnými stenami leží Grüner See v Tragöß, krasové jazero zahradené pravekým zosuvom, ktoré na jar od topiacej sa vody nabobtná a preslávilo celý región. Trasa ho míňa, ale je to dôvod, prečo pri Hochschwabe zostať o deň dlhšie.

Päť dní na streche, pod ktorou tečie polovica Viedne. Nezídete pod chaty, kým vás plošina nepustí späť dolu do St. Ilgen — a fľašu budete mať prázdnu skôr, než čakáte.