Juhotirolský výškový prechod

Tri dni. Tri chaty. A celé dni skoro nikoho — len svište, kravy a občas kozorožec na hrebeni.

Prechod Južného Tirolska cez Pfunderské hory (Pfunderer Berge) nie je trasa, na ktorú narazíš omylom. Vedie od Pfitschtalu až do údolia Lüsen: 45 km hrebeňom, 3200 metrov nahor a zase dolu, a po celý čas ťa drží vysoko — v odľahlom kúte, kam davy nedôjdu. Pfunderer Berge sú podskupina Zillertalských Álp, a práve ich odľahlosť je celý fígeľ. Dni putuješ krajinou, kde stretneš skôr stádo než druhého človeka.

Štart má grády. Prvý deň šplháš z Pfitschtalu k Hochfeilerhütte vo 2715 m — a nad hlavou ti visí Hochfeiler, 3510 m, najvyššia hora celých Zillertalských Álp. Na jej vrchol vyliezol prvýkrát 24. júla 1865 rakúsky horolezec Paul Grohmann s dvomi horskými vodcami. Ty ho máš prvý večer priamo nad tanierom. Dnešnú chatu otvoril juhotirolský Alpenverein (AVS) v roku 1986.

Toto je terén, kde sa počasie číta z hrebeňa a kde ti mobil dá pokoj. Hore nad Hochfeilerhütte sa lesknú zvyšky ľadovcov, dole sa údolia prepadávajú do zeleného tieňa. Medzi chatami je to naozaj odľahlé — vodu aj jedlo doháňaš na chate, medzitým si odkázaný sám na seba a na značenie. Presne preto sem ľudia chodia. Aby raz nebolo z čoho vyberať kaviareň.

Druhý deň je hrebeňová drina. Cez sedlá a skalný terén sa prešmykneš k Tiefrastenhütte vo 2312 m — a tá stojí pri horskom jazere Tiefrastsee, v kotli zovretom rozoklanými štítmi typu Hochgrubbachspitze (2809 m). Voda, skala, ticho. Chatu tu v dnešnej podobe postavil brixenský oddiel AVS v roku 1974, na mieste starej Fritz-Walde-Hütte z roku 1912.

Tretí deň dokončíš hrebeň k Brixner Hütte vo 2282 m — zrubová chata na okraji vysokej planiny Fane Alm, dokončená v roku 1973. Odtiaľto prvýkrát poriadne otvoríš oči na Dolomity na obzore, kým začneš klesať do zeleného údolia Lüsen. Cestou míňaš aj Wilde Kreuzspitze, 3132 m, najvyšší vrchol celých Pfunderských hôr.

Čo to obnáša v nohách? Náročné. Terén chce istý krok, hlavu bez závratov a slušnú kondíciu — sú tu exponované úseky, blokové polia a sedlá, kde sa šliape opatrne. Nie je to okruh na prvý viacdňový trek. Je to hut-to-hut pre toho, kto už pár chát v nohách má a chce hrebeň, kde sa dá dýchať.

Kedy vyraziť? Od začiatku júla do septembra. Skôr drží na sedlách sneh, neskôr prituhne a chaty zatvárajú.

Ako rezervovať? Všetky tri chaty spravuje Alpenverein Südtirol. Lôžko si dohodni vopred priamo u chaty; členstvo v Alpenvereine ti navyše zráža cenu nocľahu. Bez rezervácie na hrebeň nelez — kapacity sú malé, Brixner Hütte má len hŕstku miest.

A ak ti tri dni nestačia? Tento prechod je vlastne srdcom dlhšieho Pfunderer Höhenwegu, klasickej juhotirolskej hrebeňovky, ktorá spája chaty na zhruba 70 km zo Sterzingu do Pustertalu. Dá sa natiahnuť. Ale aj takto nakrátko dostaneš, pre čo sa sem chodí. Výšku, ticho a hrebeň, ktorý si ťa podá.

Tri dni. Tri chaty. A stále nikto — akurát tie svište.