Pfundererský výškový trek

Celý deň. A nestretnete nikoho.

Na Pfunderer Höhenweg je to reálna štatistika, nie básnická licencia: šesť dní prechádzate hrebeň medzi 2000 a 3000 metrami a je slušná šanca, že jediný človek, ktorého za deň zazriete, bude chatár pri peci. Zatiaľ čo susedný Zillertal a Dolomity praskajú vo švíkoch, tu vládne ticho. Pfunderer Berge — samotárska podskupina Zillertalských Álp medzi Pustertalom a hlavným alpským hrebeňom — patrí k najmenej vyšliapaným kútom Južného Tirolska. A presne preto sem chodíte.

Sedemdesiat kilometrov. Takmer 5800 metrov nahor. Štart v Sterzingu (1200 m) kúsok pod Brennerom, cieľ dole pri Brunecku, v Pfalzene. Medzi tým hrebeňovka, ktorú vytýčili sekcie Brixen, Bruneck a Sterzing tirolského Alpenvereinu — a ktorá si na vaše lýtka poriadne dôjde.

Nečakajte turistickú diaľnicu so zábradlím a modrým značením. Čakajte pravý opak. Trasa vedie dlhé úseky mimo cestu, cez balvanisko, kde sa lezie rukami. Na troch etapách vás istia oceľové laná, inde prejdete zvyškové snehové polia aj v auguste. Orientácia je na vás. Toto je terén T3 až T4 — pevný krok, hlava bez závratov a kondícia do zásoby nie sú odporúčania, ale vstupenka.

Odmena? Panoráma, ktorá sa inde nekupuje. Na juh žiaria veže Dolomit. Na sever visia ľadovce Hochfeiler a Hochferner, dvojica najvyšších strážcov Zillertalských Álp. Druhý deň šplháte cez sedlo Sengesjoch (2620 m) a hlboko pod vami leží Wilder See, taliansky Lago Selvaggio — s hĺbkou okolo 46 metrov najhlbšie horské jazero Južného Tirolska. Kto má nohy a chuť, odbočí na Wilde Kreuzspitze (3132 m), strechu celého pohoria.

Etapy idú po hrebeni ako korálky na niti. Prvý deň vás vyženie zo Sterzingu cez Trenser Joch až k Simile-Mahd-Alm — pastvina, kde syr a mlieko nie sú z regálu, ale zo susednej maštale. Druhý deň cez Sengesjoch a okolo Wilder See k Brixner Hütte (2282 m), malej útulnej chatke pod Wilde Kreuzspitze. Tretí deň kríži tri sedlá za sebou — Steinkarscharte, Keller- a Dannelscharte — a končí pri Walter-Brenninger-Biwaku: osem lôžok, žiadna obsluha, jedlo aj spacák si nesiete sami. Štvrtý deň je najtvrdšia porcia, terén T4, strmý zostup z Gaisscharte a okolo Eisbruggsee k Edelrauthütte (2545 m). Túto chatu postavili v roku 2016 znovu od základov ako presklený Klimahaus medzi dvoma údoliami — Pfunderer Tal a Ahrntal — a preslávila sa domácimi rezancami. Piaty deň vedie rozkvitnutými lúkami cez Hochsägescharte k Tiefrastenhütte (2312 m), poslednej chate trasy, ktorá sedí idylicky pri jazere Tiefrastensee. Šiesty deň vás cez hrebienok vrcholov spustí dolu do civilizácie pri Brunecku.

Pre koho to je? Pre toho, kto už má hut-to-hut treky v nohách a nehľadá selfie s davom, ale samotu, výšku a poctivú drinu. Začiatočník tu nemá čo hľadať. Kto zvládol Berliner alebo Stubaier Höhenweg a chce o level vyššie do divočiny, je doma.

Kedy vyraziť? Sezóna je krátka, zhruba júl až polovica septembra. Skôr leží na sedlách sneh, ktorý blokuje istené miesta, neskôr hrozia prvé jesenné zrážky vo výške. Ideál je neskoré leto, keď sú snehové polia najmenšie a chaty ešte otvorené.

Ako rezervovať? Chaty aj bivak si zarezervujte vopred — kapacity sú malé a chatár na hrebeni improvizovať nevie. Rezerváciu riešte priamo cez horské chaty, respektíve cez Alpenverein Südtirol, ktorý úsek spravuje. Členstvo v Alpenvereine vám navyše zníži cenu nocľahu a sprístupní svojpomocný bivak.

Šesť dní ticha, dvetisíc metrov denne nad hlavami turistov z údolia. Až sa večer po Tiefrastensee rozleje posledné svetlo a vy budete jediní, kto to vidí — pochopíte, prečo sa sem chodí práve pre tú prázdnotu.