Ortler Höhenweg

Kráľ má korunu z ľadu. Volá sa Ortler, meria 3 905 m a je najvyššou horou Južného Tirolska — a zároveň najvyšším vrcholom Východných Álp mimo skupinu Bernina. Do roku 1919 to bol najvyšší bod celého Rakúsko-Uhorska. A vy okolo neho obídete celý kruh.

Ortler Höhenweg (Alta Via dell'Ortles) nie je výlet. Je to okruh dlhý zhruba 120 km, rozdelený do siedmich etáp, každá na šesť až deväť hodín v nohách. Nazbierate cez 8 000 m stúpania — to je, akoby ste vyšli sedemkrát na Gerlachovský štít, len s batohom a bez lanovky. Trasa obtáča Národný park Stelvio, prechádza z Vinschgau v Južnom Tirolsku do lombardskej Valtelliny a zase späť. Štart aj cieľ: Passo dello Stelvio, druhé najvyššie cestné sedlo Álp.

Terén tu nechodí okolo horúcej kaše. Prvá etapa vás pošle dole zo Stelvia po slávnych 48 serpentínach a popri zvyškoch vojenských barakov. Pretože toto nie je len krajina — je to bojisko. Hrebeň Ortles-Cevedale bol najvyššie položeným frontom prvej svetovej vojny, takzvanej Bielej vojny: zákopy, kaverny a delostrelectvo nad 3 000 m, na miestach, kam sa dnes lezie s čakanom. Ostnatý drôt tu leží v skalách sto rokov. Idete dejinami, nie popri nich.

Najtvrdší kus príde skoro. Druhá etapa z dediny Stilfs k Düsseldorfer Hütte (2 720 m) nasype takmer 1 800 m stúpania v jednom ťahu — na toto si šetrite lýtka aj pokoru. Tretí deň je hrebeňovka cez vysokohorské sedlá k Zufallhütte (Rifugio Nino Corsi, 2 294 m), kde varia v porciách, čo nemajú zlé svedomie. Štvrtá etapa je koruna celého okruhu: prechod ľadovca k Rifugio Pizzini (2 457 m). Bez horského vodcu sem nechoďte — trhliny neodpúšťajú a lano tu nie je dekorácia. Pizzini leží priamo pri niekdajšej frontovej línii.

Potom trasa prekročí jazykovú aj regionálnu hranicu do Lombardie, zíde cez Sant'Antonio vo Valfurve (1 788 m) k priehradným jazerám Lago di Cancano (1 960 m) a poslednou etapou vás vytiahne späť nahor na Stelvio — ďalších takmer 1 800 m prevýšenia, aby ste vedeli, že to nebola prechádzka. Celý čas máte po boku skupinu ľadovcov Ortlerských Álp — masív, kde leží okolo stovky ľadovcových splazov.

Pre koho to je? Pre zdatných vysokohorských turistov s kondíciou a hlavou. Náročnosť je vysoká: dlhé denné úseky, prevýšenie, sneh a ľad aj v lete, jedna etapa vyžadujúca ľadovcovú výbavu a vodcu. Nováčik na Höhenwegu tu nemá čo robiť. Kto má odchodené alpské treky a vie čítať počasie, dostane jeden z najsurovších a najtichších okruhov Álp.

Kedy ísť? Sezóna je krátka — júl, august, september. Skôr leží na sedlách firn, neskôr priťahne mráz. Mimo toto okno je ľadovcová etapa hazard.

Ako rezervovať? Každú chatu si musíte zarezervovať zvlášť a s predstihom — Düsseldorfer Hütte, Zufallhütte, Rifugio Pizzini a ďalšie patria pod horské spolky a talianske rifugiá, obsadzujú sa mesiace vopred. Naplánujte si termíny etáp, obvolajte alebo obošlite chaty jednotlivo a na ľadovcovú etapu si dohodnite horského vodcu. Bez rezervácie a bez vodcu na ľadovec sa sem neoplatí vyraziť.

Sedem dní okolo kráľa. Nahor, na ľad, do zákopov prvej vojny, a zase späť na sedlo, odkiaľ ste vyšli. Ortler vás celý čas sleduje z výšky. Otázka nie je, či ho uvidíte — ale či mu stačíte.