Rosengarten prechod

Za súmraku steny nad vami sčervenajú. Nie trochu — celý masív sa rozhorí do ružova, akoby niekto pod skalou podpálil oheň. Domorodci tomu hovoria enrosadira. Povesť hovorí, že tu kedysi kvitla ružová záhrada kráľa Laurina, trpasličieho vládcu, ktorý ju v hneve preklial — nech ju ľudské oko nezazrie ani vo dne, ani v noci. Lenže na súmrak zabudol. A tak Rosengarten dodnes na pár minút denne poruší vlastnú kliatbu.

Práve preto sa nemecky volá Rosengarten — ružová záhrada. Taliansky Catinaccio. Nech tak či onak, toto je jeden z najfotogenickejších kútov Dolomit, a Rosengarten Traverse vás ním prevedie od začiatku do konca: 40 km, zhruba 3 500 m stúpania, 3 až 5 dní podľa toho, ako veľmi sa ponáhľate. Štartuje sa na rozľahlej Seiser Alm (Alpe di Siusi), najväčšej vysokohorskej lúke Európy, a končí dole vo Val di Fassa. Medzitým prejdete srdcom skupiny Catinaccio-Schlern, prírodného parku, ktorý je súčasťou dolomitského dedičstva UNESCO.

Charakter terénu? Roztrhané vápencové veže, kamenné sedlá, trávnaté balkóny a pár úsekov, kde sa držíte lana. Náročnosť je stredná — nejde o vysokohorský extrém, ale o poriadnu hrebeňovku, kde sa počíta kondícia a istá noha. Kľúčové miesto prvej etapy je Santner Pass (2 734 m). Cez neho vedie Santnerova ferrata — kus zaistenej cesty, na ktorú potrebujete prilbu, sedák a tlmič pádu. Kto lano nechce, obíde ho peším variantom cez Tschagerjoch (Passo delle Coronelle). Tu prvýkrát stanete tvárou v tvár Vajoletským vežiam.

A tie stoja za celú cestu. Torri del Vajolet — desať skalných ihiel a veží, ktoré trčia k nebu ako organ. Torre Winkler ako prvý zdolal osemnásťročný Georg Winkler v roku 1887, voľným sólom hore aj dole, bez lana, bez istenia. Dnes patria Vajoletské veže k najlezenejším vrcholom celých Dolomit — pod ich pätou pod balkónom Gartlhütte sa stretne toľko lezcov aj turistov, koľko inde nevidno.

Etapy a chaty: prvý deň vás dovedie cez Seiser Alm k chate Tierser Alpl (Rifugio Alpe di Tires), ktorú spoznáte na kilometre podľa červenej strechy. Postavil ju horal Max Aichner — sen sa mu splnil roku 1963 — a stojí presne na križovatke ciest medzi Val di Fassa, Tierser Tal a Seiser Alm, pod skalnými zubmi Rosszähne (Denti di Terrarossa). Vnútri vás privíta zvuk kávovaru a chata beží na vietor a slnko. Druhý deň sa ide pod veže, cez sedlá Grasleitenpass (Passo Principe) a Molignonpass, dole k chate Vajolet (Rifugio Vajolet), ktorá tu stojí od konca 19. storočia. Posledná etapa klesá popri vežiach k chate Gardeccia a ďalej do údolia Fassy.

Pre koho to je? Pre zdatných trekárov, čo zvládnu dlhý deň v kopcoch a neprekáža im pár metrov drôtu pod prstami. Rodiny so skúsenými deťmi zvládnu pešie varianty bez ferraty. Kedy ísť? Chaty fungujú zhruba od polovice júna do polovice októbra — mimo tento rámec je zatvorené a sneh po pás.

Ako rezervovať? Každú chatu zvlášť, priamo u nej, a pokojne niekoľko mesiacov vopred — Vajoletské veže priťahujú davy a lôžka miznú rýchlo. Rezerváciu potvrďte, počítajte s večerou aj raňajkami na chate a peňaženku radšej v hotovosti; signál v horách je vec názoru.

Rosengarten Traverse nie je najdlhší trek Dolomit. Ani najdivokejší. Ale málokterý vás nechá stáť pod skalou, ktorá sa na váš povel sfarbí doruda — a potom vám pripomenie, že kráľ Laurin na ten súmrak zabudol schválne.