Totes Gebirge — okruh

Mŕtve pohorie.

Meno, ktoré znie ako varovanie — a zaslúžilo si ho. Totes Gebirge je najväčšia krasová plošina strednej Európy, cez tisíc kilometrov štvorcových holého vápenca. Voda tu nezostáva. Presiakne trhlinami, zmizne v jaskyniach, a nad hranicou lesa necháva len biele kamenné dosky, ktorým miestni hovoria „Stoabreda“. Odtiaľ to meno: skoro žiadna zeleň, skoro žiadna voda. Zato ticho, v ktorom počujete vlastný tep.

A presne preto sem idete.

Tento okruh začína aj končí v Grünau im Almtal — oficiálnej rakúskej „horskej dedine“ (Bergsteigerdorf), teda mieste, ktoré sa zaviazalo nechať hory horami. Za tri dni nastúpate okolo 1800 m a prejdete 28 km. Nie je to maratón v číslach. Je to náročný terén: krasové škrapy, reťaze, rebríky, expozícia. Istý krok a pokoj v hlave tu nie sú odporúčanie, sú vstupenka.

Prvý deň je rozjazd. Z údolia Almtal dokráčate k Almtaler Haus, chate Alpenvereinu na severovýchodnom okraji pohoria. Nízko, pohodlne, s Ödseen — horskými jazierkami — kúsok pod nohami. Tu si zrovnáte batoh aj hlavu. Zajtra to začne stúpať doopravdy.

Druhý deň je ten, kvôli ktorému sa sem chodí. Výstup na krasovú plošinu, a potom Sepp-Huber-Steig — cesta miestami istená rebríkmi, ktorá vás vytiahne k sedlu Röllsattel. Za ním sa otvorí Elmsee. Horské jazero uprostred kameňa, a hneď pri ňom Pühringer-Hütte, drobná odľahlá chata vo výške zhruba 1637 m. Terasa, polievka, výhľad na hladinu, a večer také ticho, že z neho mrazí. Romantika po alpsky: bez signálu, bez davov, len vy a plošina.

Tretí deň vás preklopí domov. Prechod k Welser Hütte (1726 m), ktorá stojí priamo pod dvomi obrami — Veľkým Prielom (2515 m), najvyššou horou celého pohoria, a Schermbergom (2396 m). Kto má deň navyše a lýtka na svojom mieste, môže odtiaľto podniknúť výstup na Priel; Welser Hütte je preň najkratšia základňa. Chatu postavila welská sekcia Alpenvereinu, dnešná budova je už štvrtá v poradí (staršie verzie padli, jednu v roku 1934 rozmetala víchrica) a v roku 2012 prešla veľkou rekonštrukciou. Od nej potom zostup späť do zelene Almtalu, kde vás konečne privíta les — a s ním voda, ktorú plošina celý čas schovávala.

Pre koho to je? Pre skúsených, ktorí chcú vysokohorský prechod bez ľadovcovej techniky, ale s poriadnou porciou samoty. Kto hľadá servis a lanovky, nech ide inam — tu je odmenou surovosť. Kto vie čítať krasový terén a nebojí sa rebríka nad zrázom, dostane tri dni, na ktoré nezabudne.

Kedy vyraziť? Okno je krátke. Almtaler Haus máva otvorené zhruba od mája, Pühringer-Hütte od júna do začiatku októbra, Welser Hütte len od začiatku júna do polovice septembra. Reálne spoločné okno pre celý okruh je tak od polovice júna do polovice septembra. Mimo neho visí na plošine sneh a chaty sú zatvorené.

Ako rezervovať? Všetky tri sú chaty Alpenvereinu — lôžko si zarezervujte vopred, telefonicky alebo cez rezervačný systém danej chaty. Odľahlé chaty ako Pühringer majú kapacitu obmedzenú, a spoliehať sa, že „nejaké miesto sa nájde“, je na krasovej plošine zlý nápad. Členstvo v Alpenvereine sa tu oplatí: nižšia cena za nocľah a v prípade núdze aj poistenie.

Mŕtve pohorie vám nič neuľahčí. Nedá vám vodu, tieň ani signál.

Dá vám ale ticho, v ktorom začujete, prečo ste sem vlastne prišli.