Berchtesgaden Königssee okruh

Nad kaplnkou St. Bartholomä sa dvíha stena. Nie skala — stena. Watzmann-Ostwand, osemnásť sto metrov kolmo nahor, najvyššia stena Východných Álp. Stojíte pri smaragdovej vode Königssee, kam sa človek dostane jedine loďou, zaklonite hlavu — a vrchol nevidíte. Vitajte v Berchtesgadene.

Berchtesgadenská Hüttentour je okruh okolo masívu Watzmann (2713 m), tretej najvyššej hory Nemecka. Štyri dni. Štyridsaťpäť kilometrov. Cez tri tisíc metrov nastúpaných. Štartujete v Schönau am Königssee, tam sa aj vrátite — lenže medzitým obídete horu dookola a prejdete štyrmi úplne inými svetmi. Jazerné údolie. Biele more sutiny. Krasovú náhornú plošinu. A napokon loď.

Toto nie je hrebeňovka na výhľad. Je to okruh, čo vás vodí popri hore a skrz jej vnútro. Každý deň iný terén, iná nálada, iná chata.

Deň prvý vedie z Königssee nahor do alpských trávnikov k Watzmannhausu (1930 m). Chata stojí na Falzköpfli pod vrcholom Hocheck už od roku 1888 — mníchovská sekcia ju vtedy postavila pre dvadsaťpäť ľudí. Dnes má vyše dvesto lôžok a patrí k najväčším a najnavštevovanejším chatám Alpenvereinu (DAV) vôbec. Základný tábor pre Watzmann, oáza s teplou polievkou nad zrázom.

Deň druhý padá dole. Zostup do Wimbachgries — obrovského údolia vyplneného bielou sutinou, zovretého z dvoch strán najvyššími horami Berchtesgadenu: Watzmannom na východe a Hochkalterom (2607 m) na západe. Kamenné lavíny, sutinové vejáre, miestami ani steblo trávy. Wimbachgrieshütte (1327 m) je najnižší bod celej túry — a zároveň najsurovšia kulisa.

Deň tretí je kráľ. Prechod cez Steinerne Meer — „Kamenné more", krasovú vysokohorskú plošinu ako z inej planéty — so sedlom Trischübel-Pass a zostupom ku Kärlingerhausu (1631 m). Chata sedí pri Funtensee, a Funtensee má punc, ktorý inde nenájdete: 24. decembra 2001 tu namerali −45,9 °C. Najchladnejšiu teplotu v dejinách Nemecka. Studený vzduch sa v kotline nemá kam stratiť, vytvára sa takzvaná obrátená horná hranica lesa — pár desiatok metrov nad jazerom už stromy znova rastú, dole nie. Spíte kúsok od najmrazivejšieho miesta v krajine.

Deň štvrtý vás pustí domov. Zostup serpentínami Saugasse, popri vodopáde Schrainbachfall dole do St. Bartholomä. A tu príde odmena: pútnický kostolík s vínovočervenými cibuľovými vežičkami, založený už roku 1134, priamo pod tou obrovskou Watzmann-Ostwand. Odtiaľto loď cez Königssee späť do Schönau. Po jazere jazdia od roku 1909 len elektrické člny — jedno z prvých ekologických opatrení pre turistiku na svete. Kapitán cestou zatrúbi na trúbku smerom k Echowandu a ozvena sa vráti sedemkrát. Najčistejšie jazero Nemecka vám tak zahrá na rozlúčku.

Pre koho to je? Pre zdatných turistov so srdcom a kolenami v poriadku. Náročnosť je stredná — žiadna ferrata, žiadne istenie — ale čakajú vás dlhé zostupy, sypké sutinové polia a náročný prechod Steinerne Meer. Nováčik v horách sem nepatrí, ostrieľaný viacdňový chodec si to zamiluje.

Kedy vyraziť? Leto a skorá jeseň, keď sú chaty otvorené a vysoké priesmyky bez snehu — orientačne jún až september. Mimo sezónu býva k dispozícii len zimná miestnosť.

Ako rezervovať? Watzmannhaus, Wimbachgrieshütte aj Kärlingerhaus sú chaty Alpenvereinu — lôžka si zarezervujete vopred online cez rezervačný systém DAV. V hlavnej sezóne to nie je odporúčanie, je to nutnosť: kapacita mizne týždne vopred, hlavne na Watzmannhause.

Štyri chaty, štyri svety, jedna hora uprostred. Vojdete od jazera, vyjdete od jazera — a medzitým vás Watzmann prevedie sutinou, krasom aj mrazom. Kto povedal, že okruh je len návrat na štart?