E5 Oberstdorf–Merano (komplet)

Päť horských hrebeňov. Šesť údolí. Tri krajiny. A jeden chodník, čo ich všetky prešije od Allgäu až po Južné Tirolsko.

Toto je E5 — presnejšie jeho najslávnejší kus z Oberstdorfu do Meranu. Európska diaľková trasa E5 meria cez tritisíc kilometrov, ale práve týchto 140 km naprieč hlavným alpským hrebeňom z nej urobilo pojem. Keď niekto v Nemecku povie „idem prejsť Alpy pešo", myslí tým skoro vždy toto. Šesť dní, desaťtisíc metrov nahor — to máte v nohách asi ako deväťkrát Gerlachovský štít, len s batohom, bez lanovky a s hranicou, ktorá sa počas cesty posunie dvakrát.

Charakter? Vysokohorský, nie prechádzkový. Panoramatické traverzy, rokliny, úzke hrebene, sedlá cez tritisíc. Náročnosť hard nie je marketing — chce to istú nohu, zdravú kondíciu a vo vyšších partiách aj pokoj v žalúdku, keď chodník padá do ľadovca.

Štart v bavorskom Oberstdorfe. Hneď prvý deň vytiahnete deväťsto metrov ku Kemptner Hütte (1 844 m) a cez sedlo Mädelejoch prejdete do Rakúska — jedno sedlo, iná krajina. Druhý deň vedie ku Memminger Hütte (2 242 m), najstaršej chate na celej E5, romanticky vsadenej medzi štíty. Po ceste sa dá odbočiť na visutý most pri Holzgau v Lechtale, dvesto metrov ocele napnutej nad roklinou — buď vás to nadchne, alebo radšej pozerajte na špičky topánok.

Tretí deň zídete cez Seescharte a hrebeň Venet dolu do Zamsu v Inntale — cez dva kilometre dolu v jednom dni, lýtka si to zapamätajú. Štvrtý deň je opak: z Mittelbergu hore ku Braunschweiger Hütte (2 758 m), ktorá visí na skale nad ľadovcom Mittelbergferner. Nad ňou sa týči Wildspitze (3 768 m), druhá najvyššia hora Rakúska. Tu začína tá pravá vysokohorská poézia.

Piaty deň je koruna celej trasy. Prechod cez Pitztaler Jöchl, okolo 2 995 m — najvyšší bod cesty. Hore ľad, dole Ötztal, a keď sa obzriete, vidíte, odkiaľ ste prišli. Zídete cez Vent ku Martin-Busch-Hütte (2 501 m), starej chate, ktorej sa kedysi hovorilo Samoar-Hütte. Odtiaľ je to deň chôdze k Tisenjochu (3 210 m) — miestu, kde v roku 1991 vytál z ľadu Ötzi, muž z doby medenej. Po južnej strane kedysi viedli pašerácke chodníky cez Timmelsjoch do Talianska. Vy skončíte v Merane, medzi palmami a vinicami Južného Tirolska. Z ľadovca do subtropov za jediný trek.

Pre koho to je? Pre zdatných viacdňových trekárov, ktorí chcú klasiku hut-to-hut a nebojia sa výšky ani dlhých zostupov. Nie pre prvú horskú dovolenku. Kto zvládne osem hodín s batohom a nezblázni sa nad ľadovcovým poľom, ten si tu siahne na to najlepšie z Álp.

Kedy ísť? Od polovice júla do konca septembra. Skôr leží na sedlách starý sneh, chaty ešte spia. Kemptner, Memminger, Braunschweiger aj Martin-Busch majú otvorené zhruba od polovice júna do konca septembra — vždy podľa počasia a snehu.

Rezervácia je pre túto trasu povinnosť, nie detail. Horské chaty patria pod Alpenverein (DAV a ÖAV) a v hlavnej sezóne sú plné týždne dopredu. Lôžko si zarezervujte vopred priamo u chaty; členstvo v Alpenvereine vám zníži cenu nocľahu a v núdzi otvorí dvere. Bez rezervácie sa na E5 nespoliehajte na šťastie.

Päť hrebeňov, tri krajiny, jedny nohy. Otázka neznie, či to dáte — ale čo vám z toho zostane v hlave: ľadovec pod Wildspitze, most nad Holzgau, alebo miesto, kde sa po piatich tisícoch rokoch roztopil ľad a vydal Ötziho?