Tour des Muverans

Jedno jazero, ktoré pred tristo rokmi vôbec neexistovalo. Jeden vrch, okolo ktorého sa celý okruh točí. A päť dní, počas ktorých sa do nižších polôh spustíte len na chvíľu — inak sa držíte hore, na hrane medzi kantónmi Vaud a Valais.

Tour des Muverans obchádza Grand Muveran (3 051 m). Je to najzápadnejšia trojtisícovka Bernských Álp a najvyšší vrchol celej skupiny Muverans, ktorý sedí presne na kantonálnej hranici nad údolím Rhôny. Vy naň nevystupujete. Vy ho obchádzate — a z každého sedla sa naň pozeráte z inej strany. To je celý ten trik: hora zostáva uprostred, vy sa točíte okolo nej ako ručička okolo ciferníka.

Čísla na rovinu: okolo šesťdesiat kilometrov, vyše päť tisíc metrov nastúpaných, päť dní, štart aj cieľ v Ovronnaz. Náročnosť hard — a myslí to vážne. Cesta sa drží prevažne nad dvetisíc metrov, technické pasáže sú značené T3 a na exponovaných miestach visia laná a reťaze. Nie je to hrebeňovka pre nedeľných výletníkov. Je to okruh pre ľudí, ktorí unesú šesť hodín v nohách denne a nezakolíšu, keď chodník spadne z kraja.

Charakter terénu sa láme každý deň. Hore sutiny, kamenné svahy a police pod stenami Muveranov. Dole zelené pastviny a jedna z najzvláštnejších krajín Švajčiarska: Derborence. Toto meno si zapamätajte. Lac de Derborence je najmladšie prírodné jazero Álp — vzniklo, keď sa z masívu Diablerets dvakrát, v rokoch 1714 a 1749, zrútilo vyše päťdesiat miliónov kubických metrov skaly a zasypalo údolie. Prvý zosuv zabil štrnásť až pätnásť ľudí a stádo dobytka. Voda sa potom zastavila za tou hradbou kamenia a vytvorila jazero. Na sutinách medzitým vyrástol asi päťdesiathektárový prales — jeden z posledných pôvodných lesov Švajčiarska, dnes chránená zóna. Katastrofu zvečnil spisovateľ C.-F. Ramuz v románe Derborence z roku 1934. Vy tým miestom prejdete peši.

Etapy a chaty sú chrbtovou kosťou okruhu. Prvá noc pripadne na Cabane Rambert (2 582 m) — kamenný dom sekcie CAS Diablerets s červenobielymi okenicami, panoramatickým oknom a tridsiatimi ôsmimi lôžkami. Jej poloha je celá pointa: výhľad siaha od Mont Blancu cez Valaiské Alpy až po Mönch, dolu do rhônskeho údolia a oproti na zubatú siluetu Dents du Midi. Druhá noc čaká dole pri jazere v Refuge du lac de Derborence, priamo v tej krajine zosuvu. Tretí deň je deň prechodu — klesáte z vysokých polôh cez alpské pastviny k Refuge Giacomini. Štvrtá noc patrí Cabane de la Tourche (2 198 m), poslednej vysokej chate, než sa okruh uzavrie späť do Ovronnaz.

Pre koho to je? Pre skúsených trekárov, ktorí už majú hut-to-hut nachodené a nerobí im problém istený úsek ani dlhý zostup. Rodiny s malými deťmi a začiatočníci nech hľadajú mäkší okruh — tu sú laná a exponovanosť realitou, nie ozdobou. Ak sa na T3 cítite doma a baví vás, keď sa výhľad každý deň otočí o kus ďalej, toto je vaša päťdňová slučka okolo trojtisícovky.

Kedy ísť? Najlepšie okno je od polovice júla do konca augusta, keď sú svahy bez snehu a chaty v plnej prevádzke. September ide tiež, ale počítajte s kratšími dňami a chladom a sledujte otváracie hodiny chát, pretože sezóna sa láme.

Ako rezervovať? Chaty švajčiarskeho Alpenvereinu (CAS/SAC) sa bookujú vopred, každá zvlášť — Cabane Rambert cez sekciu CAS Diablerets, ostatné cez ich správcov. V hlavnej sezóne sa nespoliehajte na to, že sa lôžko nájde na mieste. Napíšte, zavolajte, potvrďte.

Hora zostane stáť uprostred. Jazero, ktoré vzniklo z chaosu, bude ďalej ležať pod Diablerets. Otázka je len, z ktorej strany sa naň budete pozerať vy.