Bärentrek

Kedysi tadiaľto chodili medvede. Dnes vy — a batoh na chrbte.

Bärentrek nesie meno po časoch, keď tento kút Bernských Álp patril divej zveri a sotva pár pastierom. Medvede sú preč. Divočina zostala. Šesť dní, sto kilometrov, vyše sedemtisíc metrov nahor a zase dolu — to je, akoby ste vyšli šesťkrát na Gerlachovský štít, len medzi vami a vrcholmi stojí ľadovec Blüemlisalp a trojica, ktorú pozná celý svet: Eiger, Mönch a Jungfrau.

Nie je to náhodná trasa. Bärentrek je šesť najdivokejších etáp diaľkovej Via Alpiny 1, vykrojených z Bernského Oberlandu medzi Meiringenom a Lenkom. A na rozdiel od hrebeňoviek, ktoré vás týždeň nepustia dolu, tento trek dýcha inak: každý večer zostupujete do údolia, do dediny s posteľou a teplou večerou — Grindelwald, Lauterbrunnen, Mürren, Griesalp, Kandersteg, Adelboden. Ráno zase hore cez sedlo. Nádych, výdych. Šesťkrát.

Terén sa ale nemazná. Deň, ktorému sa tu nehovorí inak než kráľovská etapa, vedie z Griesalpu cez Hohtürli — s 2778 m najvyšší bod celej trasy. Posledné metre výstupu sú schody vytesané a naukladané do sute, kolená si ich zapamätajú. Hore čaká odmena: Blüemlisalphütte SAC vo výške 2840 m, prilepená k ľadovcu, s panorámou, za ktorú by nejedna chata predala dušu. Kto tu prespí, vidí Eiger, Mönch a Jungfrau z prvého radu a ráno vykročí do dňa, ktorý ešte neomrzel.

Druhý zárez do pamäti urobí Sefinenfurgge. Sedlo so strmým zostupom po drobivej bridlici, kde vás drevené schody vedú dolu ako po rebríku opretom o horu. A potom Oeschinensee — jazero pod stenami Blüemlisalpu, súčasť územia, ktoré UNESCO zapísalo ako Svetové prírodné dedičstvo Jungfrau–Aletsch. Farba vody, ktorú sa nedá opísať, len zažiť.

Cestou míňate miesta, ktoré poznáte, aj keď ste tu nikdy neboli. Grosse Scheidegg s prvým výhľadom na severnú stenu Eigeru. Mürren nad zrázom Lauterbrunnenu, údolia sedemdesiatich dvoch vodopádov. Adelboden a Hahnenmoospass, odkiaľ vás k Lenku sprevádza silueta Wildstrubelu. Posledná etapa je po tých predchádzajúcich takmer prechádzka — a to je milosrdné, pretože nohy už majú svoje.

Pre koho to je. Nie pre začiatočníka na prvej viacdňovej túre, ale ani pre nadčloveka. Náročnosť je stredná — technicky nič cez ferratu (žiadnu tu nenájdete), ale kondícia sa počíta. Denne okolo pätnástich kilometrov a vyše tisíc metrov stúpania, deň čo deň. Ak ujdete poriadny celodenný výšľap a na druhý deň zas, Bärentrek vás vezme.

Kedy ísť. Je to vysokohorská letná záležitosť. Sedlá sú vysoké a strmé, sneh v nich drží dlho — reálne okno je od polovice júla do polovice septembra. Skôr riskujete firn na svahoch, neskôr počasie, ktoré v týchto výškach nerobí žarty.

Ako to zariadiť. Dedinské ubytovanie si rezervujete priamo v hotelíkoch a penziónoch. Horské chaty typu Blüemlisalphütte patria pod Švajčiarsky alpský klub (SAC) a v hlavnej sezóne sa rezervujú vopred, online cez chatu alebo SAC — prísť na Hohtürli a dúfať vo voľné lôžko je hazard, ktorý sa v auguste nevypláca. Batoh vám navyše na Bärentreku môžu voziť z miesta na miesto, pretože spíte v údoliach; nahor potom idete nalľahko.

Sto kilometrov. Šesť sediel. Jeden ľadovec, ktorý vidíte z postele.

Medvede to tu mali rady. Vy tiež budete.