Okruh Dents du Midi

Sedem kamenných zubov, vyškierajúcich sa nad Rhônsku nížinu tak nápadne, že ich uvidíte až z Montreux — tridsať kilometrov ďaleko, cez celé Ženevské jazero. Dents du Midi, „poludňajšie zuby", nie sú jedna hora. Je to hrebeň so siedmimi vrcholmi: Cime de l'Est, Forteresse, Cathédrale, Éperon, Dent Jaune, Les Doigts a najvyšší Haute Cime (3257 m). Dokopy tvoria pohľadnicu, ktorú pozná celý Valais. A vy tento hrebeň neobídete spoza diaľky z hotelovej terasy. Obídete ho zblízka, dokola, za štyri dni.

Tour des Dents du Midi je okruh z Champéry a zase do Champéry. Päťdesiat kilometrov, štyri a pol tisíca metrov prevýšenia. Nie je to nedeľná prechádzka — v rebríčku sedí na „hard" a myslí to vážne. Batoh na chrbte, chata na noc a medzitým terén, ktorý si vás poriadne preverí.

Najostrejšia chvíľa nesie meno Pas d'Encel. Strmá skalná roklina istená oceľovým lanom a reťazami, kde si ruky zrazu spomenú, že aj ony vedia liezť. Nie je to via ferrata v pravom zmysle slova — je to horská cesta, ktorá má na exponovanom mieste železo poruke. Odtiaľ sa stúpa na Col de Susanfe (2494 m), najvyšší bod celého okruhu, pokiaľ nepridáte výstup na samotnú Haute Cime.

Prečo vlastne tento hrebeň vyzerá ako píla? Za to môže vápenec, čas a ľad. Dents du Midi sú z vápenca, ktorý sa zdvihol pri zrážke Afriky s Európou zhruba pred šesťdesiatimi miliónmi rokov. Posledná ľadová doba (würm) potom masív obrúsila do tých charakteristických zubov. Na svahoch držia tri ľadovce — Plan Névé, Chalin a Soi — posledné zvyšky bielej v inak sivom kameni.

Voda tu má tiež svoje kapitoly. Míňate Lac d'Antème, malé vysokohorské oko, a potom priehradné Lac de Salanfe vo výške 1925 m. Z presakovania tejto nádrže mimochodom pramení termálna voda, objavená v roku 1953 — hory, čo pod povrchom hrejú.

Spí sa na chatách, a to sú tu poctivé kusy. Refuge de Bonavau vysoko nad Champéry (okolo 1636 m). Auberge de Salanfe pri priehradnom jazere. A klenot okruhu, Cabane de Susanfe (2102 m) — kamenná chata z roku 1932 priamo pod Haute Cime, ktorú spravuje Švajčiarsky alpský klub (sekcia Yverdon). Sedemdesiatdva lôžok v troch nocľahárňach, žiadna sprcha, žiadny signál. Presne preto ňou ročne prejde vyše dvetisícpäťsto ľudí — pretože toto sú hory bez wifi, presne tak, ako majú byť.

Trochu histórie na cestu: okruh vznikol v roku 1972 a platí za priekopníka valaiských diaľkových trás — „tour", z ktorého sa potom učili ostatní. Skoro štyridsať rokov mu robil reklamu horský maratón, ktorý sa tu bežal. A nad tým všetkým trónu Haute Cime, ktorú ako prvý zdolal už v roku 1784 vikár z Val-d'Illiez, dávno predtým, než sa do Álp začalo jazdiť pre zábavu.

Pre koho to je? Pre zdatných trekárov s istým krokom, ktorí unesú jeden strmý istený úsek a nevadí im spať na palande. Nie pre úplného začiatočníka. Kedy ísť? Od júna do októbra, podľa snehu — mimo toto okno leží na sedlách firn a chaty sú zatvorené.

Rezervácie sú nutnosť, nie detail. Chaty na okruhu sa plnia, Cabane de Susanfe patrí pod Švajčiarsky alpský klub (CAS/SAC) a rezervuje sa vopred cez oficiálny portál dentsdumidi.ch. Bez potvrdenej postele sa hore nevydávajte.

Champéry vás pustí aj privíta rovnakou bránkou — a posledné metre späť vedú prerazenou skalnou chodbou Galerie Défago. Vojdete do tmy, vyjdete do dediny. A sedem zubov sa za vami na obzore stále usmieva — len vy teraz viete, ako vyzerajú zblízka.